Každá významná zmena v živote dieťaťa je rovnako dôležitá aj pre jeho rodičov. Nástup do jaslí alebo škôlky patrí medzi takéto medzníky, keďže dieťa zostáva dlhší čas bez rodičov, v starostlivosti zatiaľ cudzích ľudí. Ešte náročnejšie to mávajú deti, ktoré nemali možnosť napr. formou krúžkov s rodičmi tráviť čas v kolektíve detí ešte pred nástupom do pred-školského zariadenia.

Mnohé deti  sú na rodičov, predovšetkým matky dosť pripútané a vstupom do predškolského zariadenia dochádza v živote detí v tejto oblasti ku veľkej zmene. Niektoré detí to zvládajú hravo, bez sĺz a prejavov úzkosti, niektoré sú citlivejšie a prvé dni v škôlke si aj poplačú. Je na rodičovi, aby to pevne ustál a držal sa dohody s pedagógom o priebehu adaptačného procesu. Najkritickejšie bývajú ranné odovzdávania dieťaťa.

Zo skúsenosti je pre dieťa najžiaducejšie rýchle odovzdanie a rozlúčenie sa bez zbytočného predlžovania. Väčšina detí sa krátko po odchode rodiča upokojí, niektoré okamžite ako sa stratí rodič z dohľadu . 

Ak je dieťa príliš naviazané na matku a tá ranné odlúčenia v škôlke prežíva rovnako emotívne ako jej dieťa, je možné zvážiť, či nezapojiť do procesu radšej otca. Otcovia aj ranný plač dieťaťa zvládajú lepšie a dieťa sa vie rýchlejšie odpútať a začať sa hrať s ostatnými.

Podľa psychiatra Rufa odlúčenie je potrebné aj preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život.

Čím viac rodičia spolupracujú na adaptačnom režime  s predškolským zariadením, tým menej je nástup do škôlky pre dieťa stresujúcim.

Je žiaduce, aby v rámci adaptačného procesu dokázalo predškolské zariadenie vymedziť skúseného pedagóga, ktorý bude dieťaťu v prvých dňoch nápomocný, zoznámi ho s deťmi, prostredím, pravidlami. V dobrých súkromných škôlkach s malým počtom detí na jedného pedagóga to nie je spravidla problém.

Na začiatok je dôležité, aby s nástupom do škôlky boli rodičia bez ohľadu na vek svojho dieťaťa pozitívne naladení a dostatočne pripravení. Čím lepšie je rodič stotožnený s nástupom do škôlky, tým lepšie sa mu podarí pripraviť aj svoje dieťa. Treba brať na zreteľ, že dieťa cíti akúkoľvek neistotu svojich rodičov a to výrazne sťaží prechod do škôlky.

Overený postup na efektívnu adaptáciu

1.       Zvoliť si dostatočný čas na adaptačný proces. Každý vnímavý rodič najlepšie pozná svoje dieťa a podľa toho závisí aj zvolený čas na adaptačný proces.

2.       Dohodnúť priebeh adaptačného procesu priamo so zodpovedným pedagógom vo vybranom predškolskom zariadení.

3.       Už doma 2-4 týždne vopred komunikovať s dieťaťom o nástupe do škôlky.

Namiesto „neboj sa, v škôlke ti bude dobre“, „nemusíš sa báť, tam sa budeš hrať“ a pod. použiť vždy pozitívne vety bez náznaku pochybností. Napr. „Sme na teba pyšní, že už bude z teba škôlkar.“ „Sme radi, že spoznáš nových kamarátov a veľa nových zaujímavých vecí.“ Treba si odpustiť aj silnejšie perly, ktorými neraz rodičia komunikujú so svojimi deťmi „v škôlke sa s tebou nikto maznať nebude a budeš musieť jesť, čo ti dajú“ alebo „prestaň ma už jedovať, lebo v škôlke ťa naučia poriadku“. Dieťa si dokáže takéto perly zapamätať veľmi dlho a neskôr si to spojí so vstupom do škôlky veľmi negatívne. Akákoľvek komunikácia, ktorá dieťa motivuje a vzbudzuje jeho zvedavosť, čo všetko ho v škôlke čaká je žiaduca. Tiež pomáha, keď aspoň pár mesiacov pred nástupom do škôlky skúsite nechať dieťa v starostlivosti inej osoby (napr. starý rodič, krstní rodičia a pod.) bez prítomnosti rodičov.

4.       Navštíviť predškolské zariadenie spoločne s dieťaťom, spoznať prostredie, spýtať sa na všetky, pre rodiča dôležité otázky.

5.       Oboznámiť predškolské zariadenie  s potrebami dieťaťa, upozorniť na všetky intolerancie na jedlo, veci a pod. Čím mladšie dieťa, tým podrobnejšie treba komunikovať o zaužívaných rituáloch a individuálnych potrebách.

6.       Odo dňa „D“ si doma nadstaviť príjemný ranný rituál. Od vstávania, cez spoločné raňajky, príp. malú spoločnú hru a potom už len veselo vykročiť do škôlky.

7.       Ak má dieťa väzbu na obľúbenú hračku, príp. nejakú inú pomôcku (fľašku, pohárik a pod.) neváhajte ju vziať so sebou.

8.       Je dôležité dieťa uistiť, kedy prídete, že ho ľúbite a vždy dodržať dohodu (dohodnutý čas prevzatia, dieťa síce nepozná hodiny, ale vie, čo je pred obedom, poobede a pod.)

9.       Po príchode po dieťa majte pripravený malý snack (ovocie, tyčinku a pod.), zvítajte sa milo s dieťaťom. Opýtajte sa čo robilo, čo sa mu najviac páčilo a pod. Otázky typu „bolo ti tu dobre“ sú pre dieťa opäť mätúce. Nezabúdajme kam upriamujete svoju pozornosť, tam to rastie ;)